ŽENEVA — V tieni 61. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva sa 12. marca v Ženeve konalo dôležité sprievodné podujatie s názvom „Ľudské práva v Bielorusku“. Diskusia sa zamerala na dramatické zhoršenie situácie politických väzňov v bieloruských väzniciach a otázku medzinárodnej zodpovednosti režimu v Minsku.
Podujatie spojilo kľúčové hlasy bieloruskej opozície a medzinárodných právnych expertov v čase, keď represie v krajine nevykazujú žiadne známky poľavenia.
Nobelov laureát Bjaljacki ako symbol odporu
Osobitnú váhu podujatiu dodala prítomnosť Aleša Bjaljackého, laureáta Nobelovej ceny za mier a predsedu Centra pre ľudské práva Vjasna. Bjaljacki, ktorý bol nedávno prepustený z väzenia, sa svojou účasťou stal živou pripomienkou medzinárodnému spoločenstvu o vysokej cene, ktorú Bielorusi platia za boj za slobodu a základné práva.
Okrem neho sa diskusie zúčastnili:
- Leonid Morozov, právny poradca lídryne demokratického Bieloruska Sviatlany Cichanovskej;
- Andrea Huber, vedúca Medzinárodnej platformy pre zodpovednosť Bieloruska (IAPB);
- Karina Moskalenko, nezávislá expertka OSN pre Bielorusko.
Cichanovská: „Politickí väzni nesmú byť menou na obchodovanie“
V ten istý deň účastníkom Rady OSN pre ľudské práva adresovala prejav aj Sviatlana Cichanovská. Vo svojom prejave bola neoblomná: vyzvala na prepustenie všetkých politických väzňov bez výnimky, pokračovanie medzinárodného tlaku na režim Alexandra Lukašenka a vytvorenie mechanizmov pre právnu zodpovednosť tých, ktorí vykonávajú represie.
Právny poradca Leonid Morozov ostro odsúdil pokusy režimu prezentovať prepúšťanie väzňov ako humanitárne gesto.
„Keď režim vyžaduje vďačnosť za prepustenie ľudí, ktorých sám nezákonne uvrhol za mreže, je to ako žiadať o potlesk pre únoscu za to, že vrátil rukojemníkov,“ povedal Morozov. „Ľudia by nikdy nemali byť predmetom obchodu alebo diplomatickou menou. Jediným skutočným humanitárnym krokom je prepustenie všetkých politických väzňov a súčasné ukončenie represií.“
Medzinárodná zodpovednosť a budúcnosť
Andrea Huber a Karina Moskalenko zdôraznili význam zhromažďovania dôkazov o porušovaní ľudských práv, ktoré by neskôr slúžili v súdnych procesoch pred medzinárodnými tribunálmi. Diskutujúci sa zhodli, že bez vonkajšieho tlaku a jasných požiadaviek na spravodlivosť režim nezastaví systematické potláčanie občianskej spoločnosti.
Organizátori podujatia, medzi ktorými bol aj Inštitút pre ľudské práva pod vedením Emina Gusejnova, zdôraznili, že Bielorusko nesmie zmiznúť z radaru svetovej verejnosti napriek početným iným krízam po celom svete.
