Vojna na Ukrajine opäť ukázala svoju najkrutejšiu tvár práve tam, kde by sa ľudia mali cítiť najbezpečnejšie – uprostred každodenných činností. Kým obyvatelia Nikopola 4. apríla navštevovali miestny trh, pokojné popoludnie prerušil silný útok ruských dronov. Medzi obeťami tohto nezmyselného teroru bol aj 49-ročný Ruslan Bilocerkivskyj, ktorého životný príbeh sa skončil uprostred pracovného dňa.
Ruslan nebol len číslom vo vojnových štatistikách; bol tvárou komunity, na ktorú budú kolegovia a susedia spomínať v dobrom. Väčšinu svojho pracovného života strávil v miestnych firmách a v posledných rokoch pracoval ako vodič v spoločnosti „Dniprovski“. Jeho kolegovia ho opisujú ako mimoriadne zodpovedného a pracovitého človeka. Bol to typ spolupracovníka, ktorý nikdy neodmietol pomoc a svojou pokojnou povahou vzbudzoval dôveru u všetkých okolo seba.
Okrem svojej profesijnej dráhy bol Ruslan vo voľnom čase známy ako veľký nadšenec techniky. Jeho vášňou boli počítače a elektronika. V Nikopole ho mnohí poznali ako človeka so „zlatými rukami“; s radosťou opravoval zariadenia a pomáhal susedom a priateľom riešiť zložité technické problémy. Pre mnohých bol prvou voľbou, keď sa pokazil počítač alebo telefón, pričom svoje znalosti vždy zdieľal s úsmevom a bez očakávania odmeny.
Útok na trh v Nikopole v okamihu zničil život muža v najlepších rokoch, ktorý mal ešte mnoho plánov. Zostala po ňom sestra, ktorá pri tomto útoku prišla o najbližšieho príbuzného. Pre rodinu, priateľov a kolegov jeho smrť neznamená len stratu milovanej osoby, ale aj nenahraditeľnú prázdnotu v srdciach všetkých, ktorí ho poznali.
Tragický osud Ruslana Bilocerkivského je pripomienkou toho, že ruská armáda nezasahuje len vojenské ciele, ale ničí životy obyčajných ľudí – tých, ktorí budujú komunitu, opravujú veci a starajú sa o to, aby svet fungoval ďalej.
