Po rokoch prenasledovania v Rusku prišli Aleksej Moskalev a jeho dcéra Maša do Paríža na humanitárne víza, ktoré im udelilo Francúzsko. Pre rodinu, ktorej meno sa stalo symbolom represie voči odporcom vojny proti Ukrajine, znamená tento odchod oveľa viac než obyčajné presťahovanie: po dlhom čase dostali možnosť žiť bez neustáleho strachu z polície, nových obvinení a tlaku úradov.
Príbeh Moskalevovcov vzbudil pozornosť už v roku 2022, keď Maša, vtedy žiačka šiestej triedy, nakreslila na vyučovaní protivojnový obrázok s nápismi „Nie vojne“ a „Sláva Ukrajine“. Po udaní zo školy sa ruské úrady nezastavili len pri nátlaku na dieťa. Proti jej otcovi Aleksejovi bolo začaté trestné stíhanie za „diskreditáciu armády“ a neskôr bol odsúdený na dva roky v trestaneckej kolónii. Mašu medzitým od otca oddelili, najprv ju umiestnili do zariadenia pre deti a potom ju zverili do starostlivosti matke, s ktorou predtým nežila.
Po prepustení z väzenia sa Aleksejovi podarilo znovu sa spojiť s dcérou a spoločne sa presťahovali do Arménska. Ani tým sa však ich prenasledovanie neskončilo. Podľa jeho slov sa ruské úrady snažili zistiť, kde žijú, zaujímalo ich Mašino telefónne číslo aj nová adresa a ďalším rizikom bol jej telegramový kanál s protivojnovými príspevkami. Existovala reálna obava, že aj proti nej by mohlo byť začaté trestné stíhanie za „diskreditáciu armády“.
Moskalev sa najprv pokúsil získať humanitárne vízum do Nemecka, no bez úspechu. Ako povedal pre DW, po mesiacoch čakania sa rodina začiatkom roka 2026 rozhodla obrátiť na Francúzsko. Odpoveď prišla rýchlo: koncom januára podali žiadosť, 25. februára ich pozvali na francúzske veľvyslanectvo v Arménsku, 10. marca dostali víza a už 11. marca odleteli do Paríža.
V rozhovore po príchode Aleksej povedal, že až do poslednej chvíle si nebol istý, či sa im podarí opustiť tretiu krajinu, v ktorej viac než rok čakali na rozhodnutie. Najviac ho znepokojovala možnosť, že represia sa prenesie aj na Mašu. Francúzsko sa pre nich tak stalo nielen útočiskom, ale možno aj poslednou šancou začať odznova.
Teraz ich čakajú nové výzvy: prispôsobenie sa novej krajine, návrat k vzdelaniu, učenie sa jazyka a snaha vrátiť sa k normálnemu životu. Maša, ktorá sa viac než rok vzdelávala najmä samostatne a na diaľku, hovorí, že jej chýba škola, spolužiaci aj obyčajný každodenný život. V Paríži by sa to konečne mohlo znovu stať realitou.
