Ukrajinská armáda v posledných mesiacoch čoraz zreteľnejšie mení spôsob nasadenia dronov na bojisku. Namiesto toho, aby sa sústreďovala predovšetkým na ničenie ruských útočných skupín priamo na frontovej línii, presúva ťažisko čoraz viac do ruského tylu v hĺbke bojiska — na cesty, logistiku, spojenie, protivzdušnú obranu, miesta rozmiestnenia posádok dronov, sklady a prostriedky na opravu techniky.
Podstata tejto novej logiky je jednoduchá: nestačí spôsobovať protivníkovi veľké straty na prvej línii, ak je stále schopný privádzať nových vojakov, muníciu, palivo a drony. Pokiaľ sa ruské jednotky môžu relatívne bezpečne pohybovať 10, 20 alebo 40 kilometrov za frontom, zachovávajú si schopnosť obnovovať útoky, aj za cenu obrovských strát.
Práve tu sa teraz Ukrajina pokúša dosiahnuť zlom.
Doterajší prístup často prinášal výrazné taktické výsledky: ruská pechota utrpela ťažké straty, niektoré prístupové zóny boli pod neustálou paľbou a pohyb na prvej línii bol čoraz nebezpečnejší. To však samo osebe nestačilo na zastavenie ruského postupu. Aj keď boli straty vysoké, ruským silám sa naďalej darilo prenikať dopredu, sústreďovať živú silu v predných zónach a pokračovať v útokoch s podporou vlastných dronov a logistiky.
Zároveň aj ukrajinská strana pociťovala dôsledky ruského tlaku na hĺbku frontu. Drony čoraz častejšie ohrozovali zásobovacie trasy a niektoré mestá v blízkosti bojovej línie sa dostávali do situácie, keď boli takmer odrezané, hoci formálne neboli obkľúčené. Ak cesta existuje už len na mape, ale nedá sa po nej bezpečne prejsť, obrana takého sektora sa stáva krajne nestabilnou.
Nová ukrajinská stratégia vychádza z toho, že vojna sa nerozhoduje len v zákopoch, ale aj za nimi. Kontrola hĺbky znamená kontrolu pohybu protivníka: jeho transportov, dodávok paliva a munície, rotácie jednotiek, práce prieskumu, komunikácie aj posádok dronov. Inými slovami, cieľom už nie je len zničiť tých, ktorí sa už dostali na prvú líniu, ale zabezpečiť, aby sa na ňu vôbec nedostali.
Preto ukrajinské drony teraz čoraz častejšie neútočia na pechotu ako takú, ale na systém, ktorý túto pechotu udržiava v pohybe. Cieľmi sú logistické uzly, zásobovacie vozidlá, dielne a opravárenské tímy, pozície operátorov ruských bezpilotných prostriedkov, komunikačné prostriedky, delostrelectvo a mínomety, ako aj protivzdušná obrana. Mimoriadne dôležité je, že údery čoraz častejšie zasahujú cesty a zóny pohybu v pásme desiatok kilometrov za líniou dotyku.
To mení samotný charakter boja. Ak sú cesty k frontu neustále ohrozované, ruské jednotky prichádzajú na pozície pomalšie, ťažšie dovážajú muníciu a palivo, pomalšie rotujú ľudí a útoky strácajú tempo. V praxi to znamená, že aj bez väčšieho posunu frontovej línie môže protivník stratiť schopnosť viesť intenzívne útočné akcie.
Podľa dostupných ukazovateľov sú prvé účinky takéhoto prístupu už v niektorých úsekoch viditeľné, pretože tempo ruských útokov tam oslabilo. Nejde o úplné zastavenie frontu, ale je to zmena, ktorá obrane dáva cenný čas: upevniť pozície, reorganizovať logistiku a pripraviť protiopatrenia.
Dôležitou súčasťou tejto zmeny je aj technologické prispôsobenie. Ukrajina čoraz viac používa drony s dlhším dosahom, vrátane prostriedkov lietadlového typu, ako aj systémy schopné pôsobiť na väčšiu vzdialenosť s menšou zraniteľnosťou voči elektronickému rušeniu. Okrem toho sa rozširuje používanie dronov na neštandardných frekvenciách, čo robí nepriateľský elektronický boj menej účinným, kým sa neprispôsobí. Osobitnú úlohu zohrávajú aj systémy umožňujúce stabilné spojenie na väčšie vzdialenosti a drony na optickom vlákne, ktoré sú odolné voči klasickému rušeniu.
Ďalším dôležitým prvkom novej ukrajinskej logiky je systematické ničenie ruskej protivzdušnej obrany. V modernej vojne nemožno žiadnu vážnu operáciu dlhodobo budovať bez potlačenia alebo zničenia nepriateľskej PVO. Ukrajina sa čoraz zjavnejšie snaží robiť práve to: otvárať koridory pre vlastné údery, ničiť radary a odpaľovacie zariadenia a tým vytvárať podmienky na ešte hlbšie a voľnejšie pôsobenie svojich bezpilotných systémov.
Zmena sa netýka len obrany, ale aj útoku. V novom prístupe sa pred pokusom o prielom najprv pomocou dronov „spracuje“ priestor v hĺbke: neutralizujú sa ruské drony, spojenie, logistika a velenie v úzkom sektore, a až potom nastupujú mobilné skupiny a jednotky určené na upevnenie obsadených pozícií. Ide o pokus prispôsobiť klasickú myšlienku prípravy bojiska vojne, v ktorej letectvo nemôže pôsobiť slobodne, a jeho úlohu tak čiastočne preberajú roje dronov.
Samozrejme, zostáva otvorenou otázkou, ako dlho tento efekt vydrží. Ruská armáda sa aj predtým dokázala novým hrozbám časom prispôsobiť, hoci často s veľkým oneskorením a za vysokú cenu. Preto bude veľa závisieť od toho, či Ukrajina dokáže túto prax rýchlo rozšíriť, udržať tempo výroby, zabezpečiť dostatok vycvičených posádok a pokračovať v získavaní finančnej a technickej podpory partnerov.
Smer zmeny je však jasný. Ukrajina sa snaží preniesť dronovú vojnu zo zákopov na celý priestor za frontom. Cieľom už nie je len krvavo zastavovať protivníka na prvej línii, ale zbaviť ho slobody pohybu, rozbiť jeho logistiku a narušiť celý systém privádzania síl do boja.
Ak sa tento prístup skutočne presadí v plnom rozsahu, jeho dôsledky môžu byť oveľa väčšie než len ďalší taktický úspech: mohol by zmeniť samotné tempo vojny.
