Bieloruské orgány zrušili pas nositeľa Nobelovej ceny a bývalého politického väzňa Ales Bjaljacki, uviedlo Centrum pre ľudské práva Viasna. Dokument bol platný do roku 2028.
„Ide o ďalšiu formu nadnárodnej represie, ktorej cieľom je sťažiť život politickým väzňom v exile,“ povedal Bjaljacki. „Úrady sa môžu pokúsiť prerušiť naše väzby s Bieloruskom, no je to márne, pretože Bielorusko vždy zostane v našich činoch a v našich srdciach.“
Obhajcovia ľudských práv už koncom marca informovali o rušení pasov disidentom v exile. Medzi postihnutými sú aj bývalí politickí väzni, ktorí boli vyhostení z krajiny po predčasnom prepustení dohodnutom s Washingtonom.
Podľa dostupných informácií úrady v rámci rokovaní s americkými diplomatmi prepustili približne 500 väzňov. Mnohí z nich boli nútení opustiť Bielorusko, niektorí dokonca bez akýchkoľvek dokladov totožnosti.
Rozhodnutie Minska zrušiť pasy disidentom porušuje medzinárodné právo, uviedli právnici z právneho tímu bieloruskej opozičnej líderky Svetlana Cichanovská.
Jej právny poradca Leanid Marozau zdôraznil, že takéto kroky nezbavujú jednotlivcov ich práv a nemali by byť automaticky uznávané inými štátmi. Tento krok Minska označil za úmyselný pokus urobiť Bielorusov v zahraničí zraniteľnejšími a zdôraznil potrebu jednotnej medzinárodnej reakcie.
Bjaljacki bol medzi 123 väzňami, ktorých režim Alexandr Lukašenko v polovici decembra 2025 vymenil v rámci dohody so Spojenými štátmi o zmiernení sankcií na bieloruské potašové hnojivá. Po prepustení bol nútený opustiť krajinu a bol prevezený do Litvy.
Bieloruského aktivistu zatkli v júli 2021 spolu s jeho spolupracovníkmi. Následne bol odsúdený na 10 rokov väzenia za obvinenia z pašovania peňazí a financovania masových nepokojov, ktoré sú všeobecne považované za politicky motivované.
Počas výkonu trestu mu v roku 2022 udelili Nobelovu cenu za mier, čím sa stal jednou z najvýznamnejších osobností bieloruského demokratického hnutia.
