Natalija Dzjadzulijová pracovala dlhé roky na Bieloruskej štátnej univerzite kultúry a umenia (BSUCA), ústrednej štátnej inštitúcii s približne 6 000 študentmi, kde sa pripravujú budúci umelci a kultúrni pracovníci.
Jej kariéra sa však skončila súdnym procesom na Mestskom súde v Minsku, kde bola odsúdená za „podnecovanie nenávisti“ a „pomoc extrémistickej činnosti“. V bieloruskej justičnej praxi tieto právne formulácie často zakrývajú prenasledovanie akejkoľvek formy nesúhlasu alebo spolupráce s nezávislými zdrojmi informácií.
V pozadí jej odsúdenia stojí prípad „Belaruski Hajun“ (bieloruský slávik), známy internetový projekt, ktorý vznikol v roku 2022 na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Jeho cieľom bolo sledovať pohyb ruských a bieloruských vojenských síl s využitím informácií anonymne zasielaných bežnými občanmi.
Bezpečnostná chyba v projekte sa stala osudnou pre Nataliju aj mnohých ďalších. Pri zatknutí jednej z aktivistiek našli bezpečnostné zložky v jej telefóne trvalý odkaz na digitálny nástroj (bot), prostredníctvom ktorého ľudia posielali informácie projektu Hajun. Vyšetrovatelia tak prenikli do systému a získali identifikačné údaje všetkých, ktorí s projektom niekedy nadviazali kontakt.
Súd Nataliji Dzjadzulijovej uložil trest známy ako „domáca chémia“, špecifickú bieloruskú formu trestu zahŕňajúcu prísne domáce väzenie spojené s povinnou prácou. Odsúdená žije doma a chodí do práce, no je pod neustálym policajným dohľadom, má prísne obmedzený pohyb a nesmie opúšťať dom mimo určených hodín. Presná dĺžka trestu zatiaľ nebola zverejnená a prípad opäť potvrdzuje, akú vysokú cenu bieloruskí intelektuáli platia za akékoľvek spojenie s opozičnými aktivitami.
